Jozef Bajus

Jozef Bajus je jedným z prvých absolventov odboru Výtvarné spracovanie textílií na Strednej priemyselnej škole textilnej v Ružomberku. Po krátkom období, keď pracoval ako dizajnér pre Bavlnárske závody v Ružomberku, pokračoval v štúdiu odboru textil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1979 – 1985). Navrhovaniu textilných dezénov nielen pre Ružomberok a nielen na textil sa venoval aj počas štúdia a po jeho skončení až do roku 1995, keď sa stal vedúcim Katedry textilnej tvorby na VŠVU v Bratislave.

Táto skúsenosť pomerne významne predurčila jeho ďalšiu tvorbu. Už ako textilného dizajnéra ho pri tvorbe lákali rôzne netradičné postupy. Okrem klasických, kedy dezén vznikal ako kresba alebo maľba, využíval aj princíp trhania a strihania a následného spájania základného motívu, čím vytváral nové variácie. Súčasťou dezénu sa často stával aj spôsob sceľovania a materiál na to použitý; lepiaca páska, kovové spinky, prešívanie, viazanie. Takýto spôsob práce využíva dodnes, zväčša menšie formáty sú pre neho tým, čím pre maliara študijná kresba; laboratóriom, v ktorom si neúnavne overuje kompozičné princípy, testuje tvarové a farebné variácie, experimentuje s novými nápadmi. Kreatívny, ale aj nesmierne pracovitý umelec minimalizoval potrebný materiál a pomôcky, čo mu umožnilo vytvoriť si malý ateliér kdekoľvek.

Jozef Bajus sa dodnes sporadicky venuje aj aplikovanému umeniu, z jeho dezénov napríklad vznikla kolekcia tapiet, no o svoje experimentálne postupy už dávno obohatil aj kategóriu voľného umenia. Autorský experiment je dlhodobo charakteristický pre celú jeho tvorbu až do súčasnosti. Môžeme v nej pozorovať niekoľko línií, v ktorých tento princíp v rôznej miere využíva, variuje a neustále rozvíja a rôznym spôsobom obohacuje. K možnosti delenia a následného nového spájania a dotvárania (prerezávanie, skladanie…) v nových tvaroch, obrazoch a dezénoch, sa pridáva aj jeho záujem o viaceré materiály.

Dôležitý obrat v Bajusovej tvorbe nastal pomerne skoro, približne v polovici 90. rokov 20. storočia, keď do svojich prác začal programovo vnášať obsahové výpovede. Jedno z prvých takýchto diel súviselo s rodinnou históriou a (z rozhodnutia moci) zaniknutým miestom pôvodu. Dôsledky etnických konfliktov, fanatizmu a zneužitej moci komentoval aj v dielach, ktoré boli reakciou na situáciu v bývalej Juhoslávii. Tieto práce predznačili Bajusovu ďalšiu orientáciu a záujem o globálne problémy. Autor sa pritom často nechal inšpirovať článkami a fotografiami z novín, časopisov či digitálnych médií, rôznymi zdrojmi, ktoré komentujú aktuálne udalosti, nevyžiadanou poštou, starou korešpondenciou, vlastnou i cudzou a pod.Dnes Bajusove objekty a inštalácie reflektujú sociálny, politický, environmentálny rámec sveta. Kriticky reaguje na aktuálne dianie a problémy, napríklad na zmenu klímy, plytvanie či na situáciu na Ukrajine.

V subtílnejších inštaláciách a objektoch sprítomňuje minulé súkromné (nielen vlastné) príbehy.

V poslednom období stále častejšie realizuje veľkorozmerné inštalácie z odpadových materiálov, ktorým dáva druhú šancu. Jeho práce komentujú masovú produkciu, konzumný spôsob života, množstvo produkovaného odpadu, ničenie prírody s dramatickými dôsledkami pre človeka, ktorý, v konečnom dôsledku, stojí na úplnom začiatku tohto cyklu. Sú ovplyvnené úvahami o zničujúcom využívaní planéty a postupnom sebazničení ľudstva. Či už v dôsledku túžby po moci alebo bohatstve. Poukazujú na to, čo tu po nás nadlho alebo navždy ostáva pre ďalšie generácie (dávame im vôbec šancu?), čo tu po sebe zanechávame.Nielen materiálne vo fyzickom priestore, ale aj v našom mentálnom svete, v spoločnej skúsenosti, pamäti, hodnotách.

Svoje postoje Bajus deklaruje jednak v rovine obsahu, ale aj v tom, aký materiál si pre diela vyberá a ako ho využíva. Zameriava sa na odpad z výroby, odrezky kože, textilu, plastový odpad, vyradené alebo použité (zlisované) obaly surovín, polotovarov a pod. Snaží sa s nimi pracovať bezzvyškovo (ako ostatne v celej svojej tvorbe), maximálne ich zužitkovať. Podľa charakteru materiál niekedy ďalej sebe vlastným spôsobom dotvára, inokedy ho však ponecháva v pôvodnej podobe; nechá vyznieť jeho pôvodné kvality, vlastnosti, tvar, štruktúru. Využívajúc pôsobenie svetla a tieňa znásobuje jeho množstvo, vrství ho a komponuje v priestorových inštaláciách, ktoré majú svoju nespochybniteľnú estetickú vizuálnu kvalitu. No materiál sa stáva zároveň obsahom, takže pri uvedomení si toho, na čo sa práve pozeráme a čo je podstatou diela, autor nastavuje zrkadlo našej civilizácii.

Bajusov koncept tvorby môžeme vnímať metaforicky. To, čo sa javí ako odpad je možné pretvoriť do novej podoby, na niečo ušľachtilejšie, napríklad na umenie. Je to otázka postoja: premyslený, poctivý, zodpovedný (kreatívny) prístup môže dať veciam, hodnotám, ľuďom druhú šancu. V tom by (symbolicky) mohla spočívať nádej a príležitosť.

Zuzana Gažíková, marec 2025

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.