Peter Župník

TOTO JE FAJKA, ALEBO METAFORA FOTOGRAFICKÉHO OBRAZU PETRA ŽUPNÍKA

Prvý text o Petrovi Župníkovi som napísal pred dvanástimi rokmi. Zhodou okolností rovnako súvisí s metaforou, presnejšie s iróniou paradoxu priko­reneného metaforou. Text vychádzal a vlastne sa aj furt točil okolo – názvom ozvláštneného – Župníkovho fotografického obrazu Oklamaná ryba s vročením 1982 – 1988. Pripomeniem, akými očami som – napokon nie tak dávno – pozeral na

Oklamanú rybu.

(…) „Tá fotografia vie rozprávať príbeh o chytenej rybe, čiže o rybárskom úlovku. Ide o príbeh úlovku požehnanej veľkosti ryby druhu pstruhovitého, ktorá uviazla v rozbitom okne. (…) Oklamaná ryba je ka­pitálny úlovok a je to aj úctyhodný zážitok z čias agónie husákovskej normalizácie reálneho socializ-mu, (…) Lenže Župníkov artefakt predpokladá najmä znepokojujúce zamyslenie sa a rafinovanú interpretáciu sémantickej roviny absurdného obrazu. Obrazu kafkovskej situácie, v ktorej neplatia dobre strážené zóny sémantickej hluchoty ani slepoty.“

(…) Vari najznámejším spomedzi Magrittových diel je obraz, na ktorom maliar pod precízne zobrazenou fajkou – vlastnou rukou – namaľoval textové tvrdenie: Toto nie je fajka. Písal sa rok 1929 a majster tento svoj výtvor nazval Zrada obrazov.

(…) Fotografický obraz Rozprávanie s vetrom má vročenie 1987 – 1999 a ide o jednu z autorových tzv. dokolorovaných fotografií. Zároveň ide o potvrdenie – nazdávam sa, že vhodného – označenia tvorby Petra Župníka. Čiže ide o pokus zadefinovať metódu vytvárania jeho fotografických obrazov ako decentnej intervencie do obrazového univerza vlastných obrazov.

(…) Decentné intervencie i špecifické dialógy fo­tografických obrazov Petra Župníka však majú svoj začiatok v Praformách umenia Karla Blossfeldta (1865 – 1932) zo začiatku 20. storočia.

(…) Rovnako sa pozerám na Župníkom potvrdené pokračovanie či pretrvávanie duše magrittovského popierajúceho tvrdenia. Totiž, keď sa na kuchynskom stole pozreli na Župníka elegantné tvary zrelej papriky, fotograf v nich videl kráčajúceho slona. Jednoducho povedané, elegantné tvary malého plo­du sa stotožnili s mohutnými tvarmi dnes najväčšieho suchozemského tvora na planéte. Keď vzápätí vyvidené tvary objali kultúrne konotácie, fotografický obraz dostal názov To nie je slon.

(…) Na čo sa teda pozerám? Na metaforu času v me­niacej sa vizualite sveta? Alebo na metaforu priestoru či na divákovu komunikáciu s ním? Alebo na hru in­terpretácií, ktorá sa začala prvým knižným vydaním Blossfeldtových Praforiem umenia v roku 1928?

(…) Pozerám sa na dva Župníkove fotografické obrazy. Prvý nazval O živote a má vročenie 1985 – 1989, druhý pomenoval Dialóg tvarov s vročením 1989 až 1991. Čiže pozerám sa na tridsať rokov starý Župníkov uhol pohľadu na takmer dva tucty drobných, zväčša zošúverených malých jabĺčok rozsypaných po bielej rovnej ploche. A na uhol pohľadu hodnom oku Picassa či Braqua z čias ich vynálezcovského kubis­tického dobrodružstva. V druhom prípade sa pozerám na rozrozprávané tvary kamennej gule, ihlanu sklene­nej pyramídy na nádvorí Louvru a na pozdĺžne prieče­lie jedného krídla zámku francúzskych kráľov v Paríži ešte v jeho nevyumývanej podobe.

(…) Veruže zvláštnou je metafora na dosah ruky. Zvláštne originálny je aj autor fotografických obrazov zvláštne melancholických, ale tvrdohlavo vidiacich, že toto nie je fajka.

Juraj Mojžiš, september 2022

(skrátené, integrálny text štúdie je uvedený v katalógu k výstave Petra Župníka)

 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.