TEREZA DARÁŠOVÁ

Tereza Darášová je študentkou Katedry maľby na VŠVU v Bratislave, bakalársky stupeň štúdia. Doposiaľ absolvovala dva prípravne ročníky a v nasledujúcom semestri sa zúčastní na stáži v ateliéri MgA. Josefa Bolfa na pražskej AVU. Napriek faktu, že je zatiaľ iba mladučkou, začínajúcou autorkou, jej tvorba a rozmýšľanie vykazujú veľmi zreteľné znaky jedinečnosti. Jedinečnosti, ktorá v sebe nesie, našťastie, aj prvky nezrelosti, prevažne v intuitívnej rovine tvorby, akejsi snovej, nevyšpekulovanej nevedomosti a rôznych odlišných kokteilov vlastností, aké možno vyhraňujú profesionálneho umelca, vyžadujú sa od neho alebo sa u neho predpokladajú. Asi to môže vyznievať ako nepresvedčivý argument, pre mňa však jej odporučenie vystaviť ju v priestoroch neoficiálnej garáže Galérie 19 bolo jednoznačné z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade je to Terezin talent a zvláštna vyprofilovanosť, ktorá sa u nej prejavila hneď od začiatku štúdia. Neviem, či to je dobré alebo zlé pre ňu samu, ale s týmto súvisí aj moja osobná sympatia k jej tvorbe. Z čisto praktických dôvodov, podľa jej vyjadrenia, sa jej zaujatosť procesmi tvorby vyvinula tak, že sa začala venovať spracovaniu zdrojového materiálu, ktorý nadväzuje na odkazy a symboliku tradičnej slovenskej textilnej a remeselnej kultúry. Ako inšpirácia jej najviac slúžia historické výšivky, rôzne druhy odevov, kútnych plachiet a vzorkovníky. Vyšívanie je náročný proces, výzva, ktorá preverí trpezlivosť a schopnosť vedieť si udržať dosť dlho základnú myšlienku, východisko: „Prečo to vlastne robím…?“, a to aj v prípade, ak sa proces realizácie skracuje vďaka strojovému šitiu, ktoré strieda s ručnou prácou. Táto zmodernizovaná materializácia myšlienok do príbehov súčasného človeka, kolážovanie kontrastujúcich podnetov sú v akomsi rozpore s jemnosťou a spôsobom spracovania. Využívanie tohto spôsobu tvorby nie je ojedinelé v slovenskom umení.

Čo je však vždy iné, okrem toho, že spracováva výhradne vlastné osobné zážitky, je fakt, že afinita k materiálom sa nedá len tak predstierať. Tereza vníma ich hodnoty a významy, s ktorými pracuje a spája ich do nových celkov. Táto citlivosť nie je náhodná a izolovaná. Výšivky považujem za odvážnu predzvesť jej schopností do budúcna aj v tomto ohľade. Tereza tvorí priestorové závesné obrazy, ale aj transformuje klasické domáce doplnky textilného charakteru do niečoho nového. Chcete sa ich dotknúť, lákajú svojím povrchom, nenápadnými doplnkami, textom a prihovárajú sa aj vďaka stratégii, ktorá ráta s fenoménom zhutnenej histórie v použitých komponentoch. Ide o tichú komunikáciu cez drobnú plastickú spoveď. Navádzajú k dotyku niečoho primárne ľudského. Nie vždy je jednoznačne naznačený dej, niekedy pracuje len s opakovaním, multiplicitou každodennosti a jej krásy. Tú strieda des, mládežnícka vášeň a občas otravné slogany nezlomného presvedčenia, ktoré sa vás hocijako, ale dotknú. Jej predstavivosť je iná, vzbudzuje otázky, nenápadne a nevtieravo prekvapuje.
Akosi s tým ratám, že budeme na ňu zvedaví….

Emőke Vargová, október 2023