Igor Kalný

Igor Kalný (1957 Trenčín – 1987 Bratislava) študoval na Strednej priemyselnej škole grafickej v Bratislave, v poslednom ročníku bol jeho pedagógom Ľubomír Ďurček. Od konca 70. rokov pôsobil na neoficiálnej výtvarnej scéne, pravidelne sa zúčastňoval Majstrovstiev Bratislavy v posune artefaktu iniciovaných Deziderom Tóthom (1979 – 1986), zapojil sa aj do akcie Joska Skalníka Minisalón (1984). Pohyboval sa v okruhu výtvarníkov analytických tendencií a neskoršej Skupiny A-R (M. Bočkay, K. Bočkayová, L. Čarný, D. Fischer, V. Kordoš, O. Laubert, M. Meško, I. Minárik, M. Mudroch, D. Tóth) a v okruhu literátov a aktérov alternatívnej kultúry (O. Pastier, V. Archleb, T. Petřivý, J. Budaj, F. Mikloško), s Pepom Schottlom založil alternatívne teleso CUCU. Vystavoval od roku 1979, jeho tvorba sa nachádza vo verejných aj súkromných zbierkach (SNG, GMB, PGU Žilina, GMAB Trenčín a i.). Po roku 1989 bol zastúpený na veľkých prierezových výstavách doma aj v zahraničí (Kunst Europa, Kunstverein Braunschweig, Kunstverein Lingen, 1991; 20. storočie, SNG, 2000; Umenie akcie, SNG, 2001 a i.). V r. 2006 bola po ňom pomenovaná cena udeľovaná na Salóne mladých v Zlíne slovenským výtvarníkom, v roku 2008 vyšla jeho monografia (D. Čarná, J. Valoch).

Igor Kalný patrí k výtvarníkom, ktorých tvorbu nemožno vnímať oddelene od ich životného príbehu. Je to príbeh písaný životom prežitým v atmosfére neslobody obdobia normalizácie, príbeh hľadania, objavovania i strácania, príbeh cesty mladého človeka, pre ktorého bolo vyjadrenie tvorivého nepokoja v jeho hravosti i závažnosti naliehavou potrebou a osobitým spôsobom reflexie sveta. Igor Kalný sa stal jedným zo symbolov doby, v ktorej žil a ktorá sa nezmazateľne podpísala pod jeho osud. Na neoficiálnu výtvarnú scénu vstupuje Igor Kalný koncom 70. rokov 20. storočia, ako dvadsaťročný, hľadajúci a voči novým podnetom otvorený autor. Jeho výtvarná cesta, ovplyvnená konceptuálnym umením, pohybujúca sa na pomedzí hudby, poézie, privátnych akcií, happeningov, maľby a kresby, sa začína už v ranej mladosti. Rozsiahla tvorba Igora Kalného, pozostávajúca z niekoľkých stoviek diel, vznikala počas krátkeho, no o to intenzívnejšieho, vytrvalou tvorivou prácou naplneného obdobia jedného desaťročia rokov 1977 až 1987. Vyprofilovala sa najmä prostredníctvom dominantného média kresby a akcie. Igor Kalný nám zanechal svoj podpis. Nielen ako konceptuálnu hru so slovom, ale aj ako odkaz osobitého, jedinečného rukopisu – v kresbe. Kresba, v minulosti vnímaná ako pomocné médium, špecifická intimitou a spontánnosťou výpovede, tvorí u Kalného plnohodnotnú a ťažiskovú polohu diela. Charakterizuje ju napätie protikladov medzi trpezlivosťou – dynamikou, uzavretosťou – extrovertnosťou, poriadkom – chaosom, geometriou – gestickosťou, vážnosťou – hravosťou, všedným – neočakávaným, konkrétnym – abstraktným, uchopiteľným – tajomným. Tie sú v rôznej miere a intenzite prítomné vo väčšine navzájom sa prelínajúcich cykloch grafík a kresieb ceruzkami, perom, tušom či tlačiarenskou farbou. Desiatky až stovky trpezlivo vytváraných diel, hľadaní a rozvíjaní možností krehkého média kresby sú zároveň uvažovaním o jej možnostiach, limitoch a presahoch. Forma rozpracovanosti, záznam procesu sa v nich stáva konečným riešením, výsledným dielom. Špecifická lyrika Kalného kresieb vychádza z jednoduchosti a úprimnosti vyjadrenia. Ich výraz netkvie natoľko v invencii, sú skôr akousi sondou, hľadaním vlastnej cesty k podstate. Jednotlivé témy a cykly sa stávajú prostriedkami, zastaveniami na nej. Výrazným prvkom, prelínajúcim sa celou tvorbou Igora Kalného je hravosť a spontánnosť, inšpirovaná pretrvávajúcou fascináciou zo sveta detskej tvorivosti, radosť z hry, objavovania a trpezlivého zaujatia.

Daniela Čarná
(z textu „Nič než umelec“ v monografii Igor Kalný, Prešov 2008)