360 VIEW – PETR STANICKÝ
Vstup na poschodie
Dielo: V kostce. 2013
Dielo: Strukturovaný prostor. 2012
Dielo: Dvě věže. 2012
Dielo: Pilíř. 2020
Kovová, pravouhlá, hustá mriežka – sieť – je Stanického poznávacím znamením.
Raz ju stvárňuje prísne, čistým a technicistickým gestom, inokedy oživuje sklom, buď jednoduchou
priehľadnou alebo zrkadliacou tabuľou, alebo aj mäkkým (pretaveným) organickým tvarom.
Sú to svojho druhu spirituálne kresby v priestore – objekto-obrazy, trochu tajomné architektonické
fragmenty vytrhnuté z neznámych celkov, do ktorých sa môžete ponoriť a meditovať...
Dielo: Křižovatka. 2011
Petr Stanický sa k sklu stavia ako sochár, neortodoxne využíva hlavne jeho priestorotvorné možnosti,
i keď nie v tom úzkom artistnom zmysle zdôrazňovania jeho samoúčelnej krásy či virtuálnych kvalít.
Vo svojich kompozíciách často kombinuje sklo s iným materiálmi, najčastejšie s kovom.
Sklo, s ktorým pracuje má často svoj život, pamäť, napr. v tomto diele – inštalácii využil sklá z okien starého autobusu;
koľko očí sa cez ne dívalo na svet, a kam všade viedli cesty ľudí, ktorí sa ním viezli...
Presun
Dielo: Křižovatka. 2011
Petr Stanický sa k sklu stavia ako sochár, neortodoxne využíva hlavne jeho priestorotvorné možnosti,
i keď nie v tom úzkom artistnom zmysle zdôrazňovania jeho samoúčelnej krásy či virtuálnych kvalít.
Vo svojich kompozíciách často kombinuje sklo s iným materiálmi, najčastejšie s kovom. Sklo,
s ktorým pracuje má často svoj život, pamäť, napr. v tomto diele – inštalácii využil sklá z okien starého autobusu;
koľko očí sa cez ne dívalo na svet, a kam všade viedli cesty ľudí, ktorí sa ním viezli...
Presunúť sa do dalšej miestnosti.
Dielo: Shelter II. 2016
Dielo: Zlín Structure. 2020
Dielo: Krajina města. 2019
Dielo: Zlín Structure. 2020
Dielo: Zlín Structure. 2020
Dielo: Zlín Structure. 2020
Dielo: Krajina města. 2019
Dielo: Krajina města. 2019
Siete Stanickému často evokujú mestá, ktoré má rád. Po skončení vysokej školy, sa načas ocitol v New Yorku, „školu života“
mu tam poskytla prax v ateliéri svetoznámeho Jeffa Koonsa, kde sa podkul v realizačnom sochárskom remesle.
Sám však umenie a sochu cítil úplne inak. Mesto New York, jeho pravouhlá – pôdorysná, priestorová i objemová
urbanistická štruktúra akoby podvedome vstúpila do jeho výtvarného myslenia a obrazotvornosti.
Podobne ju našiel, vernejšie – uvidel v industriálnom Zlíne, v meste baťovského funkcionalizmu,
kde žije a pôsobí. Je to jeho osobná hra na minimalistickú, konceptuálno-abstraktnú predstavu mesta – metropolis,
v ktorom žijeme. Vzniká priestor v priestore, ľahké, vzdušné, pravouhlé siete, „sklo-priestory“ presvetľujú okolie,
do hry vťahujú diváka, vnemy okolia sa menia spolu s jeho pohybom a nadobúdajú nové významy.
Presunúť sa
Dielo: Helma. 2013
Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.
Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.
Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.
A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky
(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,
ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?
Dielo: Helma. 2013
Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.
Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.
Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.
A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky
(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,
ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?
Dielo: Anthropoid. 2009
Dielo: Helma. 2013
Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.
Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.
Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.
A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky
(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,
ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?
Dielo: Helma. 2013
Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.
Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.
Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.
A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky
(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,
ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?
Dielo: Anthropoid. 2009
Dielo: Anthropoid. 2009
Anthropoid je najikonickejšie (= najviac zobrazujúce) Stanického dielo – názov odkazuje k vojenskej operácii,
ktorej cieľom bol atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Účastníci operácie – českí a slovenskí
odbojári zaplatili za svoj hrdinský čin životom, keď v júni 1942 podľahli v statočnom boji s nacistickou presilou.
Tým osudovým miestom bol pravoslávny Kostol sv. Cyrila a Metoda v Prahe: Stanický do oloveného plechu
odtlačil doráňanú stenu kostola, úzky priehľad do krypty stvárnil cézurou z čierneho skla. Vzniklo dielo so silnou
výpovednou hodnotou o „pamäti miesta“, ktoré vyjadruje gloriolu boja, statočnosti a duchovnej sily, ktorá pretrvá.
[…] Medzi/Svety virtuálně […]