TRIO

TRIO

od 11. 6. 2020 do 12. 7. 2020

V tejto zvláštnej postpandemickej dobe sa skupina troch výtvarníkov na podnet kurátora podujala predstaviť v
Galérii 19 svoje najnovšie práce z posledného obdobia. Práce väčšinou nie staršie ako pár mesiacov, niektoré len pár týždňov a zopár najnovších dozrievalo na stenách ateliérov v posledných dňoch. Z ich strany sympatická odvaha ukázať bez otáľania výsledky systematickej tvorivosti, zo strany galérie chválihodný počin, že vystaveným kolekciám poskytla priestor na vzájomne prospešnú konfrontáciu. Trio bývalých spolužiakov z jedného oddelenia na umeleckej priemyslovke vystavuje tri rôzne polohy svojej tvorivosti.

Nazrieť do tajomného labyrintu svojich krehkých, magických perokresieb nás pozýva ako prvá Ivana Filkorová. Oplatí sa vstúpiť a pozorovať zblízka ich zvláštnu, kúzelnú atmosféru. A pozitívne dojmy z jej prác budú pribúdať, keď objavíme, že každá z nich nosí v sebe toľko skrytej invenčnej energie, že autorka môže hravo rozdávať inšpiračné impulzy na všetky svetové strany. Aj sama sebe, čo však v jej tvorbe nie je nič nové. Prenos ideových podnetov z kresby na kresbu, tento skalopevný princíp autorkinej tvorivosti, sa objavuje takmer v každej sérii jej perokresieb. Starších aj najnovších. Ide o prirodzený kreatívny inštinkt, na ktorý je naviazaná už roky. Pri preberaní impulzov z vlastnej tvorivej dielne postupuje pragmaticky, pritom tak umne a inovatívne, že vo svojich prácach sa nikdy neopakuje. Dôkazy sú poruke na stenách devätnástky, na vystavenej kolekcii kresieb plných nespútanej fantázie. Predstavujú najsympatickejšie a najpríťažlivejšie podoby jej tvorivosti.
Andrea Kopecká sa prezentuje sériou monochrómnych imaginárnych krajín, pri zrode ktorých hrá dôležitú úlohu proces pretvárania obsahu maľby jej akčnou premenou. Tajomnú tvorivú alchýmiu maľovania začína v ateliéri nanášaním, odtláčaním a postupným zmývaním polozaschnutých farebných vrstiev z povrchu plátna. Vymývaním sa jej postupne, ako na filmovom páse, spontánne odhaľujú detaily maľby, skryté štruktúry, splete línií a spojov ako výstuž vnútorného aj vonkajšieho usporiadania. Je jasné, že kreatívna premena expresívnej maľby do podoby pripomínajúcej imaginárne krajiny sa bez chytrého maliarskeho čarovania nezaobíde. Napokon vo finále na svojich obrazoch definitívne necháva len to podstatné, čo považuje za obsahovo dôležité. Aby zdôraznila existenciálny chlad svojich absurdných malieb, sériu plátien z posledného obdobia cielene maľuje v redukovanej čiernobielej škále. Vo farebnosti, v ktorej sa jej darí svojským spôsobom zobraziť vymyslené, fiktívne krajiny ako súzvuk svetla a nepreniknuteľnej temnej hmoty.

Paramotýle Jána Hrčku patria medzi vzácne endemity, ktoré vznikali a sú rozšírené len na určitom obmedzenom území, a ktoré sa nikde inde okrem jeho ateliéru nevyskytujú. Ako výstavné kusy ich prvýkrát infiltroval do devätnástky, kde majú svoju premiéru. Pri pohľade na jeho veľké aj malé plátna objavíme šťavnato namaľované nezvyčajné druhy organizmov, tvarovo pripomínajúce skoromotýle. Ale keď farebnú hmotu na obrazoch bližšie sledujeme a pozorne skúmame, začínajú sa nám farebné toky a gestické ťahy štetca javiť ako detaily prírodného
prostredia alebo krajinných prvkov, z ktorých vyskladal telá endemických motýlích prelietavcov. Cez svoje plátna nám touto poloskrytou, rafinovanou formou mimovoľne odkazuje, že nič netrvá večne a že prirodzený kolobeh medzi živým a neživým v prírode prebieha odjakživa. A že svoje paramotýle namaľoval ako symboly tejto neustálej premeny.

Výstava troch v devätnástke prináša svieže, bezpochyby celkom kvalitné a originálne obrazové predstavenie. Za prezentované práce treba trio odvážlivcov pochváliť, zablahoželať im a popriať zdravé bezkoronové tvorivé leto.

Marian Meško, jún 2020

 

Z verejených zdrojov podporil výstavu Fond na podporu umenia

 



Nie je možné pridávať komentáre.