Štefan Schwartz

Štefan Schwartz (1927 – 1998) už nie je medzi nami, avšak svojim dielom na Slovensku je. Stalo sa to hlavne zásluhou jeho manželky, pani Viery Schwartzovej, ktorá splnila želanie umelca a pred niekoľkými rokmi darovala rozsiahly súbor jeho diela Slovenskej národnej galérii. Hoci sa umelec na Slovensku nenarodil a túto krajinu v obavách o ďalší osud spoločnosti a umenia roku 1968 opustil a svoje ďalšie životné a umelecké osudy spojil so Švajčiarskom, chcel sa sem vracať. Čosi ho k tejto krajine, kde prežil detstvo, bolestnú mladosť, ale i umelecké začiatky, odštartoval profesionálnu kariéru a dosiahol zrelosť, stále ťahalo. Boli to pravdepodobne konkrétni ľudia – okruh spriaznených umelcov, bývalých kolegov, žiakov, obdivovateľov, ktorí si napriek obmedzeniam, múrom a hraniciam našli cestu k jeho dielu. Hoci po emigrácii navštívil osobne Slovensko viackrát, prichádzal, aby sa s nami podelil o svoju tvorbu: na jar roku 1992 sa v Galérii Palisády uskutočnila výstava Stretnutie po rokoch, na prelome rokov 1992 – 1993 spolupracoval na prvej výstave zo svojho diela v Slovenskej národnej galérii, roku 1994 sa stal laureátom Ceny Christmas, ktorú udeľuje združenie A-R. K nedožitým osemdesiatinám umelca pripravila Slovenská národná galéria v roku 2007 prezentáciu veľkorysého daru – diela Štefana Schwartza prostredníctvom výstavy a reprezentačnej publikácie, ktorú zostavila a napísala Eva Šefčáková.

Podľa svedectiev pamätníkov a súputníkov bol Štefan Schwarz človekom mimoriadne skromným, skôr sa držal v ústraní, vedený tichou pokorou pred nevyčerpateľným a neobjateľným univerzom umenia. Navzdory tomu sa jeho komplexné umelecké gesto vyznačuje sebaistotou a sústredenosťou, posadnutosťou hľadača a objaviteľa, meditatívnym prienikom k najvnútornejším zákonitostiam obrazného myslenia. Spojila sa v ňom spontánnosť podvedomia s potrebou záznamu reality, výskum s predstavivosťou, lyrizmus s expresívnosťou, poézia so skutočnosťou. Hoci sa od skutočnosti v početných lyricko-abstraktných záznamoch programovo odkláňal, predsa do jeho tvorby viackrát vstúpila, aby v nej nadobudla nový výtvarný a myšlienkový zmysel. Rád objavoval čaro všedných a nepovšimnutých prvkov každodennej reality, ktoré nachádzal v prostredí rôznych miest Európy. A neraz veľmi briskne, ironicky komentoval nájdené objekty a prvky súdobej skutočnosti. Vznikali tak diela – ako to ostatne ukazuje aj prítomný komorný výber z tvorby Štefana Schwartza – ktoré dokázal naplniť svojprávnym umeleckým životom plným nadčasovej obraznosti a neohraničenej imaginácie. Katarína Bajcurová