Stano Masár

Výstava Sviatok všednosti je oslavou času a pozvaním na dobrodružnú udalosť. Prekročenie prahu galérie a vstup do výstavy znamená ocitnúť sa nielen v inom priestore, ale aj v inom čase. Nejde pritom iba o čas zmerateľný pohybom hodinových ručičiek, ale aj o čas, ktorý sa rozbieha všetkými smermi, otvára cesty, ktoré sa rozvetvujú a vytvárajú riečisko nespočetných spojení a možností trasovania zážitku. Tento magický potenciál objavovania iných paralelných realít je vlastný tvorbe Stana Masára a jeho postkonceptuálnej filozofii.

Základným motívom prezentovanej výstavy je cesta, ktorú môžeme čítať v doslovnej, aj v symbolickej, existenciálnej rovine ako úsilie človeka orientovať sa vo svete a dať životu správny smer. Obe roviny sa stretávajú v obraze bielej priamky. Biela priamka odkazuje na vodorovné dopravné značenie, ktoré denne vídame. Biely pruh je zákon-pravidlo, ktoré usmerňuje pohyb a vymedzuje priestor. Je to jazyk účastníkov cestnej premávky, ktorého význam musí byť presný a nezameniteľný. V druhom videní sa všetko mení, avšak bez toho, aby došlo k akejkoľvek fyzickej zmene objektu. Už to nie je jazyk cestnej premávky, ale minimalisticky redukovaný výtvarný znak. Už to nie je obyčajná cestná čiara, ale abstraktný obraz s rozmerom filozofickej kontemplácie. Biela geometria je bránou do transcendencie, spirituality a univerza. Je to čistá idea. Prázdno, nič a všetko, nekonečno. Biela čiara je obrazom obrazu. Na myseľ privádza diela dejín umenia, mená avantgardných, konceptuálnych, domácich aj zahraničných umelcov a umelkýň. Zároveň je to budúcnosť, čas, ktorý ešte nenastal, nepomenované prázdne miesta, čakajúce na svoje spoznanie — definitíva všetkého. Priestor na premýšľanie.

Koncept bielej čiary ako inscenovaného dopravného značenia v podobe pozdĺžnej prerušovanej čiary, alebo priechodu pre chodcov, sa v autorovej tvorbe objavil už skôr. Myšlienkový rozvrh Masárovej tvorby charakterizuje reflexia ontológie umenia a obrazov prázdna a času. Autorov koncentrovaný záujem o skúmanie vybraných pojmových obrazov sa prejavuje v práci v sériách, aj v nadväznosti, ku ktorej medzi dielami prirodzene dochádza – či v rovine formy alebo obsahu. Často je to práve výstavný priestor, ktorý podmieňuje vznik diela, alebo poskytuje možnosť reprízovať konceptuálny zámer. To je prípad priestorovej inštalácie Na ceste (2019/2025), ktorá na prvý pohľad pôsobí ako skladisko odpadu, avšak v druhom čítaní, v správnej perspektíve pohľadu zjavuje obraz ako moment zázračného okamžiku inscenovanej náhody.

Masár je autor inscenovaných situácií, v ktorých minimálnymi zásahmi rozkrýva fantastický svet nasýtený hlbším zmyslom. Materiálom jeho diel sú pojmové obrazy a nástrojom banálne predmety, simulované ready-made aj nájdené objekty, ktoré organizuje do nových a nečakaných spojení. Masár prostredníctvom svojich diel rozohráva hru s nejednoznačnosťou. Kamienky na ceste môžeme naraz vnímať ako znamenia, ako fragmenty, z ktorých je možné skladať správu. V autorovom diele dochádza k zvláštnemu pohybu, mediálnemu deju, vplyvom zmeny perspektívy videnia. Je to rozkol medzi obrazotvornosťou a rozumom, ktorý spôsobuje výraz absurdnosti. Absurdnosť však neznamená absenciu zmyslu, ale naopak, odkrýva iný zmysel veci, novú možnosť jej existencie, keď sa skutočnosť naraz ukazuje byť plnšou — skutočnejšou.

 

Lucia Miklošková, apríl 2025

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.