Marek Ormandík

V tvárach sa Marek Ormandík snaží zachytiť víry myšlienok farbou. Uhrančivému pohľadu týchto portrétov nemožno ujsť, sú nástojčivé ako hlad, mrzia nás ako stará krivda a urážajú ako pravda. Turbulencie zmiešaných pocitov sú tlmočené rovnako divokými ťahmi štetca, čím sú tváre týchto hláv bezvýchodiskovo priamočiare. Diskomfort stretu s jedincami s pohnutými osudmi akoby strhával do tiaže bytia aj nás. Žiadne strojené pózy, iba priestor na to najelementárnejšie vyjadrenie nelichotivého telesného a duševného rozpoloženia. Akútnosť maliarskeho gesta bezpochyby iniciuje intenzívnejšie vcítenie sa diváka do obrazu. Vcítenie pritom netreba chápať len ako akýsi emočný stav, v ktorom sa pri vnímaní umeleckého diela môžeme ocitnúť, ale ako dôležitý fenomén v umení moderny, ktorý sa významne spolupodieľal na vzniku súčasného výtvarného výrazu.

Tristnosť farieb a čiar, z ktorých sú vymodelované hlavy, sa svojou naliehavosťou automaticky stáva projekčnou plochou našich vlastných obsahov. Jedinečnosť Ormandíko-vých krikľúňov, orantov, starcov, démonov a prorokov tkvie v ich schopnosti absorbovať, ale súčasne aj vyžarovať životnú energiu. Nielenže prijímajú od nás celé spektrum emócií, ale zosilnené ich aj vyžarujú.

A hoci je Ormandíkov expresívno-haptický, umelecký rukopis živelnou odpoveďou na situácie „tu a teraz“, obsahy týchto hláv sú aktuálne bez ohľadu na priestor a čas. Napriek surovosti výrazu nevyjadrujú prvo-plánové emócie, ale pôsobia skôr sofistikovane a informatívne. Citovo vypätá tvár týchto hláv je výsledkom tvorivého zápalu a záujmu o človeka a nie iba rutinným vy-prázdňo-vaním konvenčnej formy. Výsledkom kolízie farieb a línií je v tomto prípade obraz afektov našej kultúry, v ktorých nachádzame indície samých seba. V hlavách Mareka Ormandíka paradoxne nie je zakódované neprirodzené správanie či neľudská vypätosť zmyslov, ale skôr tienistá stránka ľudského výrazu. Pátos preexponovaného gesta dráž-di a je satirou a mementom spoločnosti, kde nad pokorou a slušnosťou vyhráva zištnosť a pretvárka.

 

Miroslav Haľák