Alena Kučerová

Alena Kučerová, pražská rodáčka, jedna z najväčších osobností českého umenia, absolventka Vysokej školy umelecko priemyselnej v Prahe vystavuje v Galérii 19
svoje nevšedné grafické listy. Originálne a nadčasové. Ako sa k ich unikátnej tvorbe dopracovala nám priblížia úryvky z jedeného rozhovoru, v ktorom podrobne spomína
na dobu, keď začínala so svojimi perforovanými grafickými prvotinami začiatkom šesťdesiatych rokov.

 Byla jsem chudobná a neměla peníze na nové zinkové plechy, takže jsem byla nucená v železářství koupit si levné pocínované plechy, které byly po sedmi korunách. Jenže dalo se do nich špatně rýt, a tak jsem začala pomocí šidla dírkovat, perforovat. Díky tlaku na plech se dá odstínit barva – dírka zůstane vždycky bílá a její okolí přechází do barevného valéru. Každý tisk přitom zůstava svůj, každý je jiný, vlastně originál. Já nejsem grafik, který by si od každé matrice nahromadil desítky kusů, dělám nejvíc několik tisků. Mě by to nebavilo mít jich spoustu, co bych si taky s nimi počala?

Pre Alenu Kučerovú to bolo východisko z núdze, ktoré jej umožnilo zvláštnou technikou vytvárať nevšedné, vizuálne veľmi príťažlivé grafické cykly. Pre umenie sa stali novinkou, dovtedy v grafike nikto takýmto spôsobom nepracoval. Jej grafiky zaujali na prvý pohľad perforovanou obrysovou líniou, ktorou mohla zobrazovať takmer všetko. Nevyhýbala sa žiadnemu námetu, ak ju niektorý z nich zaujal civilným obsahovým šarmom, neváhala, nakreslila ho, preperforovala, sama vytlačila a úspešne vystavovala doma aj v zahraničí.

V šedesátých letech jsem byla zahloubaná do své tvorby, zkoumala jsem, co všechno se dá v grafice dělat a stejné problémy řešili i moji kolegové…

Alena Kučerová to však nemala také ideálne, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Zlaté šesťdesiate roky podnetné a ústretové voči umeniu skončili dvadsaťročnou normalizáciou a jej tvorba sa stala pre vtedajší režim neprijateľnou. Nepodľahla však žiadnym vonkajším tlakom, a tvorivosťou do šuplíka v tichosti obohacovala československé umenie nevšednou kvalitou svojich perforovaných grafík. Lenže zmenou režimu jej netvorivé peripetie neskončili. Pokračovali aj v deväťdesiatych rokoch, keď prišla o svoj pražský ateliér a tlačiarenský lis. Znechutená sa definitívne presťahovala na vidiek, kde začala novú etapu svojej tvorivosti. Začala maľovať a vytvárať asambláže z nájdených vecí vo svojom okolí.

Když mně stěhovali z ateliéru v pražské Řásnovce pod záminkou rekonstrukce, prosila jsem je, ať stroj postupně odsunou po podlaze ale kdepak, ti hoši ho rozmlátili na cucky. Sloužil mi čtvrť století …Od roku 1996 kdy jsem přišla o lis grafiku nedělám a pracuju s materiály, jako je karton nebo dřevěné desky a kreslím do nich pomocí hřebíčků. Perforaci je to podobné, takže pokračuju vlastně v tom, co jsem kdysi dělala, i když jinak…

 Jej vystavené práce sú všetky zo slovenských súkromných zbierok a prejavujú jej súputnický, priateľský vzťah k slovenským výtvarníkom, bývalým režimom rovnako postihovaných ako ona. Keďže nemohli tak isto slobodne prezentovať vlastnú tvorbu ako ich českí priatelia, svoje diela si navzájom vymieňali alebo za symbolickú cenu kupovali a takto sa aspoň čiastočne dozvedali na čom pracujú a o čom premýšľajú ich kolegovia. Väčšina vystavených grafických listov Aleny Kučerovej je z tohoto obdobia a celá kolekcia malou ukážkou jej tvorivého majstrovstva. Originálneho a nadčasového.

Marian Meško, november 2019

 Citácie sú prevzaté z rozhovoru Aleny Kučerovej s Petrom Volfom pre Galériu Art
v Chrudimi roku 2004.