360 art gallery view

Vstup na poschodie

Dielo: V kostce. 2013

Dielo: Strukturovaný prostor. 2012

Dielo: Dvě věže. 2012

Dielo: Pilíř. 2020

Kovová, pravouhlá, hustá mriežka – sieť – je Stanického poznávacím znamením.

Raz ju stvárňuje prísne, čistým a technicistickým gestom, inokedy oživuje sklom, buď jednoduchou

priehľadnou alebo zrkadliacou tabuľou, alebo aj mäkkým (pretaveným) organickým tvarom.

Sú to svojho druhu spirituálne kresby v priestore – objekto-obrazy, trochu tajomné architektonické

fragmenty vytrhnuté z neznámych celkov, do ktorých sa môžete ponoriť a meditovať...

Dielo: Křižovatka. 2011

Petr Stanický sa k sklu stavia ako sochár, neortodoxne využíva hlavne jeho priestorotvorné možnosti,

i keď nie v tom úzkom artistnom zmysle zdôrazňovania jeho samoúčelnej krásy či virtuálnych kvalít.

Vo svojich kompozíciách často kombinuje sklo s iným materiálmi, najčastejšie s kovom.

Sklo, s ktorým pracuje má často svoj život, pamäť, napr. v tomto diele – inštalácii využil sklá z okien starého autobusu;

koľko očí sa cez ne dívalo na svet, a kam všade viedli cesty ľudí, ktorí sa ním viezli...

Presun

Dielo: Křižovatka. 2011

Petr Stanický sa k sklu stavia ako sochár, neortodoxne využíva hlavne jeho priestorotvorné možnosti,

i keď nie v tom úzkom artistnom zmysle zdôrazňovania jeho samoúčelnej krásy či virtuálnych kvalít.

Vo svojich kompozíciách často kombinuje sklo s iným materiálmi, najčastejšie s kovom. Sklo,

s ktorým pracuje má často svoj život, pamäť, napr. v tomto diele – inštalácii využil sklá z okien starého autobusu;

koľko očí sa cez ne dívalo na svet, a kam všade viedli cesty ľudí, ktorí sa ním viezli...

Presunúť sa do dalšej miestnosti.

Dielo: Shelter II. 2016

Dielo: Zlín Structure. 2020

Dielo: Krajina města. 2019

Dielo: Zlín Structure. 2020

Dielo: Krajina města. 2019

Siete Stanickému často evokujú mestá, ktoré má rád. Po skončení vysokej školy, sa načas ocitol v New Yorku, „školu života“

mu tam poskytla prax v ateliéri svetoznámeho Jeffa Koonsa, kde sa podkul v realizačnom sochárskom remesle.

Sám však umenie a sochu cítil úplne inak. Mesto New York, jeho pravouhlá – pôdorysná, priestorová i objemová

urbanistická štruktúra akoby podvedome vstúpila do jeho výtvarného myslenia a obrazotvornosti.

Podobne ju našiel, vernejšie – uvidel v industriálnom Zlíne, v meste baťovského funkcionalizmu,

kde žije a pôsobí. Je to jeho osobná hra na minimalistickú, konceptuálno-abstraktnú predstavu mesta – metropolis,

v ktorom žijeme. Vzniká priestor v priestore, ľahké, vzdušné, pravouhlé siete, „sklo-priestory“ presvetľujú okolie,

do hry vťahujú diváka, vnemy okolia sa menia spolu s jeho pohybom a nadobúdajú nové významy.

Presunúť sa

Dielo: Helma. 2013

Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.

Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.

Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.

A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky

(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,

ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?

Dielo: Helma. 2013

Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.

Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.

Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.

A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky

(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,

ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?

Dielo: Anthropoid. 2009

Dielo: Helma. 2013

Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.

Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.

Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.

A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky

(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,

ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?

Dielo: Helma. 2013

Človek, alebo „to“ ľudské je v Stanického dielach prítomné inak ako priamo, telesne alebo tematicky.

Skôr ako, stopa, odtlačok, znak.... Toto dielo, ktoré má dve, zo seba navzájom plynúce podoby to potvrdzuje.

Vidíme archetyp hlavy – sklenenú helmu, resp. jej krehkosť a prázdno, ktoré po nej zostali.

A hneď vedľa sa toto prázdno – stopa po ňom materializuje a transformuje do kovovej mriežky

(mreže... väzenia... v hlave, korune tvorstva?).. A obe žijú samostatný život,

ako príčina a následok, začiatok a koniec, hmotné a nehmotné, náhoda a nevyhnutnosť...?

Dielo: Anthropoid. 2009

Anthropoid je najikonickejšie (= najviac zobrazujúce) Stanického dielo – názov odkazuje k vojenskej operácii,

ktorej cieľom bol atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Účastníci operácie – českí a slovenskí

odbojári zaplatili za svoj hrdinský čin životom, keď v júni 1942 podľahli v statočnom boji s nacistickou presilou.

Tým osudovým miestom bol pravoslávny Kostol sv. Cyrila a Metoda v Prahe: Stanický do oloveného plechu

odtlačil doráňanú stenu kostola, úzky priehľad do krypty stvárnil cézurou z čierneho skla. Vzniklo dielo so silnou

výpovednou hodnotou o „pamäti miesta“, ktoré vyjadruje gloriolu boja, statočnosti a duchovnej sily, ktorá pretrvá.