O čom chlapi snívajú
O čom chlapi snívajú
od 5. 11. 2026 do 27. 11. 2026
V centre výstavy stojí rovnomenný fotografický súbor olomouckého autora Petra Zatloukala (*1956), vznikajúci v rokoch 2012 – 2024 v zanikajúcich technických a priemyselných prevádzkach na Jesenicku. Zatloukal sa do týchto miest nevracia ako dokumentarista velkých industriálnych celkov, ale ako pozorný pozorovatel detailu. V opustených dielnach, šatniach, prevádzkach a továrenských interiéroch sleduje stopy po ludoch, ktorí si kedysi pracovné prostredie prispôsobovali vlastným potrebám, túžbam a predstavám. Na skrinkách, stenách, ovládacích paneloch či v zákutiach dielní sa objavujú výstrižky z erotických casopisov, kalendáre, plagáty a drobné obrazové nálezy. Tieto na prvý pohlad marginálne zásahy menia technický priestor na intímnu zónu fantázie. Zatloukal ich nezachytáva senzáciechtivo ani ironicky. Zaujíma ho skôr napätie medzi chladnou úcelnostou pracoviska a osobnou, casto krehkou vizualitou, ktorou si jeho užívatelia vytvárali vlastný mentálny úkryt. Erotický obraz tu nie je iba dekoráciou; stáva sa stopou casu, sociálneho prostredia, mužskej imaginácie aj osobitej formy každodennej estetiky. Dôležitá je aj samotná vizuálna podoba týchto fotografií. Farebné reprodukcie ženských tiel sa stretávajú s kovom, prachom, omietkou, náradím, hadicami, potrubím a provizórnymi zásahmi do interiéru. Obraz nie je oddelený od prostredia, ale je jeho súcastou: bledne, vlhne, krcí sa, prekrýva sa s nánosmi práce a zániku. Práve v tejto krehkej situácii sa z banálneho nálezu stáva vizuálne svedectvo o tom, ako sa aj najúcelovejší priestor môže premenit na miesto osobnej imaginácie.
Podobnú archeológiu priestoru rozvíja polský fotograf Łukasz Zawada, pôsobiaci pri Múzeu baníctva v Zabrze. Jeho záujem o prostredie zaniknutých baní v Hornom Sliezsku prináša do výstavy príbuznú skúsenost industriálnej pamäte, technického rozpadu a ludskej neprítomnosti. Tam, kde Zatloukal nachádza zvyšky súkromných obrazov vnútri pracoviska, Zawada mapuje priestor, ktorý nesie vrstvy fyzickej práce, kolektívnej histórie a postupného miznutia.
Osobitým kontrapunktom je tvorba slovenského fotografa a katolíckeho knaza Lubomíra Hajdučíka. Jeho fotografie predstavujú zátišia s náboženskými predmetmi, vzniknuté v prostredí ludí žijúcich na okraji spolocnosti, casto bez základného pohodlia, hygieny ci súkromia. Ikony, sviece, liturgické predmety a drobné znaky viery nevstupujú do priestoru ako dekorácia, ale ako tichý rámec dôstojnosti a nádeje. Hajdučíkova fotografia presúva pozornost od erotickej túžby a technického sveta k meditácii, viere a vnútornej usporiadanosti.
Trojica autorov tak vytvára viacvrstvový obraz mužského priestoru: priestoru práce, samoty, úniku, túžby, pamäti i ticha. Výstava O com chlapi snívajú nekladie otázku doslovne ani psychologizujúco. Skôr skúma, ako sa sny, predstavy a túžby usadzujú v konkrétnych miestach, na stenách, predmetoch a povrchoch, ktoré prežili svojich pôvodných užívatelov. Zdanlivo opustené priestory sa v ich fotografiách menia na nositelov neviditelných príbehov – príbehov o práci, tele, viere a potrebe zanechat po sebe stopu.
Štepánka Bieleszová, november 2026
foto: Valika Zacharová
S finančnou podporou mestskej časti Bratislava-Staré mesto
Galériu 19 podporuje Zaťko Collection Lab







