Igor Hudcovič

Stretnutie s tvorbou Igora Hudcoviča (1949 – 1995) nenechá človeka ľahostajným. Na prvý pohľad osloví, zasiahne, vryje sa do pamäti a dovolí nám nadchnúť sa tým, že niekto dokázal jasne uchopiť to, čo my ostatní zväčša iba intuitívne tušíme. Prchavou koncentrovanosťou, presne, rýdzo a pritom s ľahkosťou, jedným ťahom vyjadruje myšlienku, príbeh, metaforu života. Schopnosť, ktorá bola cizelovaná prácou grafického dizajnéra a autora plagátov, s nevyhnutnou jasnosťou výpovede. Jeho kresby pôsobia samozrejme a nevyhnutne. Dotýkajú sa podstaty, kladú zásadné otázky. Hovoria cez archetypálne tvary a znaky, akými sú guľa, kruh, trojuholník, kocka, špirála, jablko, stôl, dom, zviera, rastlina, postava, ktoré akoby sme dávno dôverne poznali, pretože je v nich kus našich vlastných otázok, dilem, hľadaní. A v neposlednom rade posvätna, ale aj humoru a irónie života. Rovnako Hudcovič prehovára cez poéziu, ktorá je paralelou jeho tvorby.
Kresby sú „čisté a krehké, obsahom i formou zádumčivé, „neukončené“, nahodené na plochu papiera ‚a la prima‘“ (Alena Vrbanová). Uvažovanie v kategóriách figurácie či abstrakcie v jeho prípade stráca opodstatnenie. Nájdeme u neho obe polohy, ako súčasť jedného kompaktného jazyka. Ten je rovnakej krvnej skupiny ako tvorba jeho priateľa Vladimíra Popoviča či Igora Kalného, s geometrickými, gestickými existenciálnymi kresbami. Charakterizuje ho dnes nadužívané, no v jeho prípade výstižné slovo – autenticita. Kresby sú ikonami, odtlačkami jeho života. Ak kresbu vnímame ako prvotné médium zaznamenania myšlienky, potom u Igora Hudcoviča tlmočí jeho uvažovanie dokonale a definitívne, bez potreby rozvíjania v inom médiu.
Zaznamenáva ňou myšlienky, ktoré plynú ako nekonečný seriál v jednotlivých záberoch stoviek komorných výkresov, z ktorých vytvára akési leporelá, skladá väčšie celky a príbehy. Vedľa čiernobielych kresieb tušom vznikajú abstraktné kresby pastelom na farebných papierových podkladoch, s kultivovanou farebnosťou a energiou premyslenej a zároveň spontánnej kresby. Tvorba Igora Hudcoviča pramení z kontemplácie. Vznikala v rokoch 1986 – 1995, v plodnej samote a tichu, na chalupe v Malachove pri Banskej Bystrici, poznačená vedomím choroby. Tá popri všetkom neľahkom, čo prináša, má aj jeden „benefit“. Človeka postupne oslobodzuje od banalít života a dovoľuje mu nahmatávať podstatu vecí, na nič sa nehrať, stať sa „všestranne slobodnou osobnosťou“, žiť v „koncentrácii na prežívané zázraky života“, ako to charakterizovala Klára Kubíčková.
Práce Igora Hudcoviča som poznala málo, no vďaka veľkorysej dôvere zo strany jeho manželky Heleny Hudcovičovej, som mala príležitosť dotknúť sa jej zblízka. Podobne ako v minulosti pri dielach Michala Kerna a Igora Kalného, aj tentoraz som sa vydala po stopách autora, s ktorým som nemala možnosť komunikovať osobne. To, že jeho tvorba žije a intenzívne rezonuje aj dnes, je svedectvom kvality, autenticity a nadčasovosti. Autorov priateľ Vlado Popovič výstižne  poznamenal, že „záujem o Igora sa rozrastá počtom ľudí, ktorí videli alebo uvidia jeho veci“. Okruh tých, ktorí reči jeho kresieb porozumenú, sa aj touto výstavou pravdepodobne rozšíri. Prajem vám, aby vás ňou sprevádzala radosť objaviteľov, alebo potešenie zo stretnutia so starým priateľom. Tak ako sa to stalo aj mne.

Daniela Čarná

Igor Hudcovič (1949, Bratislava – 1995, Banská Bystrica), študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu. V rokoch 1968 až 1974 pracoval ako grafik a výtvarník v Oblastnej galérii, v Stredoslovenskom vydavateľstve a v Divadle J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Od roku 1974 bol v slobodnom povolaní, venoval sa grafickému dizajnu a voľnej tvorbe, kresbe a maľbe. Pravidelne vystavoval (napr. 1978: Bienále plagátu, Varšava; 1985: Divadlo a plagát, GMB, Bratislava; 1989: Maľba, kresba, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica; 1992: Kresba, Galéria SŠUP Palisády, Bratislava; 1992: Česká a slovenská kresba, PGU, Žilina; 1996: I.H. In memoriam, Múzeum V. Löfflera, Košice; 2005: I. H., kresba, maľba, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica). Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, v Považskej galérii umenia v Žiline a v Novohradskej galérii v Lučenci. Vyšla o ňom monografia „Igor Hudcovič v kresbe, maľbe, slove“. Žilina : Mediana, 2008 v grafickej koncepcii Pavla Chomu.