Josef Váchal
Josef Váchal
od 25. 4. 2019 do 2. 6. 2019
Narodil sa 23. septembra 1884 na Podšumaví, v obci Milavče. Bol nemanželským synom Anny Váchalovej a učiteľa a lyžiara Josefa Aleša-Lyžeca, bratranca maliara Mikoláša Aleša. Vyučil sa u Jindřicha Waitzmanna za knihára, navštevoval krajinársku školu Aloisa Kalvodu, bol žiakom Rudolfa Bema. V roku 1907 sa školil v lepte u Antonína Herverta. V technike drevorytu a drevorezu bol však autodidakt. Inšpiroval sa dielom Hanuša Schwaigra, Josefa Panušku a Karla Hlaváčka. V roku 1905 na neho intenzívne zapôsobila výstava expresionistu Edvarda Muncha v Prahe. V rokoch 1904 – 1906 vytvoril prvé známejšie diela, Pláň astrální a Pláň elementární. Postupne si vytváral osobitý expresívne a primitivizujúci výtvarný vyraz. V roku 1906 sa zoznámil s Josefom Vrchlickým. Často navštevoval strýca Mikolaša Aleša. Spoznal sa so spisovateľom Josefom Šimánkom, so sochárom Bohumilom Kafkom, Josefom Preislerom a spisovateľom Jakubom Arbesom. V rokoch 1910 – 1912 bol spoluzakladateľom združenia Sursum (Emil Pacovský, Jan Konůpek, František Kobliha a Jan Zrzavý). Od roku 1910 bol v kontakte s Jakubom Demlom, ilustroval jeho Rosničku, Hrad Smrti a ním preloženú Horu proroků od Anny K. Emerichovej. V roku 1913 sa oženil s Mariou (Mašou) Pešulovou. Na jeseň 1916 narukoval a dostal sa na taliansky front. Vojnové útrapy opísal v knihe Malíř na fronte. V roku 1920 začal s výzdobou domu Josefa Portmana v Litomyšli, zároveň pracoval na knihe Ďáblova zahrádka aneb Přírodopis strašidel. V roku 1922 mu zomrela žena. Váchalovi sa stala celoživotnou družkou maliarka a grafička Anna Macková. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch sa spolu vydali na niekoľko ciest, ktoré sa stali zdrojom námetov ich grafik (Šumava, Slovensko, ostrov Korčuľa v Dalmácii). Vydával autorské knihy vo veľmi malých nákladoch, vždy len pár kusov, kde drevorytmi ilustroval vlastné texty, ku ktorým si vytvoril vlastnú typografiu, s rezbou a odliatkami písma. V roku 1928 dostal cenu za bibliofíliu Satanu na medzinárodnej výstave krásnej knihy vo Florencii. V rokoch 1928 — 1931 vytvoril monumentálne knižné dielo Šumava umírající a romantická. V roku 1930 podnikol prvú cestu na Slovensko, pobýval v Bulloch na Donovaloch. V roku 1934 vydal významné dielo Receptář barevného dřevorytu a v tom istom roku sa konala v Prahe pri príležitosti jeho päťdesiatin súborná výstava. Váchal zostal po nej roztrpčený a s pocitom nedocenenia. Zvažoval dokonca zanechať umeleckú tvorbu. V roku 1940 sa odsťahoval na rodinný statok Anny Mackovej v Studeňanoch pri Jičíne. Sústredil sa najmä na drevoryt a písanie. Vytvoril ilustrácie k poviedkam Edgara A. Poa. Dokončil drevoryty k zbierke básni Ruce od Otokara Březinu. Po nástupe komunistického režimu sa postupne dostal do kultúrnej a spoločenskej izolácie. Po znárodnení statku a zriadení traktorovej stanice boli spolu s Annou Mackovou vysťahovaní do nevyhovujúcich priestorov. Prežívali v nedostatku, závislí od sporadických príjmov a darov. Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia začal narastať záujem o jeho dielo, pribúdali výstavy, najvýznamnejšia bola v Prahe v Staromestskej radnici v roku 1966. Na jej vernisáži sa však Váchal už nezúčastnil, zastupovala ho Anna Macková. Zomrel 10. maja 1969, šesť dní po smrti Anny Mackovej a päť dní po udelení titulu Zaslúžilý umelec. Je pochovaný na cintoríne v Radimi neďaleko Studeňan.
Ján Šuba
Z verejených zdrojov podporil výstavu Fond na podporu umenia
Nie je možné pridávať komentáre.