Svetozár Mydlo

Svetozár Mydlo sa narodil 10. júla 1948 v Ružomberku, kde priezvisko Mydlo dodnes zvučí.  Jeho cesta k výtvarnému umeniu bola priam vzorovo priama: najprv absolvoval  Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave (v rokoch 1963-67) a potom  vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení, oddelenie voľnej maľby. Štúdium ukončil       v roku 1973. Ešte aj vojenčina bola v službách výtvarného umenia – bol členom armádneho výtvarného štúdia, či ako sa tento tvorivý pobyt v armáde volal. Jeho pedagógmi boli okrem iných Dezider Milly a Peter Matejka, ktorí svojho študenta ignorovali rovnako, ako on ich. Od roku 1975 pôsobil ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Venuje sa prevažne ilustrácii a úžitkovej grafike, ktorá zahŕňa aj také kuriózne oblasti, akými sú známková tvorba, typografická realizácia Joška Mrkvičku, novoročenky, pozvánky apod. Svetozár Mydlo je pracant, robotník výtvarnej scény, pravda, ak pod týmto čestným označením nemáme na mysli úmornú drinu, rutinu, uťahanosť, ale radosť z tvorby, permanentnú sviežosť, pasiu z nových zadaní či znalosť remesla. V biografiách slovenských maliarov vídame opakujúcu sa situáciu: v produktívnom pracovnom čase tvoria veľké diela, nadrozmerné obrazy, objekty, inštalácie a ako bokovku sa z času na čas podvolia vytvoriť obálku svojmu kolegovi literátovi alebo dovolia, aby sa ich diela použili ako ilustrácie ku knihe.
Svetozár Mydlo je v tomto priam antipódom. Celý doterajší život zasvätil (až sa mi chce povedať: zasvietil) tvorbe s tými najmenšími ambíciami na nesmrteľnosť, umeniu do/času, a po večeroch a nociach, na konci dní a síl, maľoval obrazy. Bez toho, aby ich od neho drankali zberatelia, aukčné siene, galeristi a kurátori. Maľoval obrazy, pretože Mydlo je bytostný maliar a nemôže inak. Pravda, sú to „podozrivé“ artefakty. Škála ich námetov je priam poburujúca:  jánošíci, muchotrávky, kriváne, trpaslíci, snehuliaci, mikimausovia…  A to všetko v mixe poklesnutých slovenských národoveckých symbolov s poklesnutými americkými symbolmi. A to všetko zrealizované netradičnými technikami, ktoré sa globálne označujú ako kombinovaná technika (málokto v nich identifikuje použitie latexového mlieka či chemlonového vlákna). V jeho ateliéri izbe bol vždy taký ruch, akoby mal pár hodín pred vernisážou výstavy.      A pritom regulárne výstavy, ktorým sa hovorí aj retrospektívy, mal vlastne iba dve. Toto je tá druhá. Vždy naháňal čas – ale akýmsi zázračným spôsobom nikdy nedošlo k tomu, že by čas naháňal jeho. Čas si naňho počkal a vystavil mu certifikát rýdzosti       a pravosti. Nekalkuloval ani s bezčasou nesmrteľnosťou, ani nepodliehal dočasným módičkám, a preto je dnes rovnako aktuálny ako bude zajtra. Maliar Mydlo.

Daniel Hevier