Martin Derner

Miniatúry

13. október – 4. november

Videnie je podmienené myslenie.

Maurice Merleau – Ponty

Otvorenosť a priepustnosť vizuálnej skúsenosti charakterizujú typ postmoderného vizuálneho jazyka, aký priniesol Martin Der-ner (*1973) najskôr do média voľnej grafky. Postupne rozširoval register médií o objekty, koláže, knižný objekt, otografu ma-nipulovaných prvkov prírody, relié a ich presahy. Kontinuita autorského kódu Dernera predstavuje asociatívny pohyb výrazovýchprostriedkov, plný prekvapivých spojení a zvratov (subverzií) a rovnako nečakaného ormálneho spracovania, v ktorom sa častopriamo sprítomňuje idea diela. Fenomenologickou osou tvorby Dernera je hra v zmysle kombinátoriky, premenya mystifkácie. Inovácie vizuálneho jazyka zakúša autor cez transmediálny prístup v intenciách znakového celku vizuálnej kultúry.Pojem umenia ako slobodnej hry zdôrazňujú viaceré pokantovské koncepcie vo flozofi či estetike. Takou je aj povaha umeniav Dernerovej tvorbe. Hra ako dialóg nečakaných spojení a ich transverzia, ale súčasne sprítomňujúca energiu tradície v čase -postmediálnej doby. Derner čosi bánálno-inormačné uchopí a transormuje do novej podoby, pričom tu dominuje idea zmenyvýznamu či dokonca hodnoty. Divák tak získava novú skúsenosť, ktorá provokuje inakosť pohľadu. Pomocou znakových, sym-bolických a materiálových intervencií alebo ich vrstvením utvára autor dialóg – hru s pravidlami rekontextualizácie, ale aj dete-ritorializácie pôvodného. Derner nadväzuje na konceptuálne tendencie 60. rokov a analyticko-interpretačnú líniu umenia 70.rokov 20. storočia. Jeho jazyk tak spája vizuálnu poéziu s racionálno-ironickým konceptom, ale aj analýzou médií. Apropriácianájdenej vizuálnej veci (a obrazu) tvorí základný mentálno-yzický materiál jeho diel. Dôležitým je významový posun v rovineasociatívnosti alebo intervencie a paradoxného popretia pôvodného obrazu či motívu. K tomuto tvorivému princípu sa ako„bonus“ pridáva isté esenciálne „grafčno“. Je to stratégia myslenia v grafckom jazyku, postupe a technológii, kedy domýšľamematricu a jej odtlačok, pričom u Dernera tieto pojmy a ich akticita úzujú.V tvorbe autora prevažuje zdôraznená predstavivosť, ale nie tá, tendujúca k nadreálnu. Skôr iná, spájaná s paradoxmi a často ajdrsnosťou nepredvídateľnej reality. Táto ideová hra sprostredkovaná vizuálnou, spočíva na otázke „ako by to mohlo dopadnúť?“alebo „aké je to pre mňa?“ Formotvorným aspektom je tu recyklácia viditeľného s prvkami mystifkácie v zmysle spojenia realitya jej fkcie. Texty, knihy, antikvárne anonymné otografe a tlače ho inšpirujú ako hotový (daný) typ videnia, z ktorého vytvorí iný. Takto provokuje u diváka nielen dialogickosť, ale priamo pochybovanie ako základ racionality. Rozsiahly cyklus „miniatúr-nych“ prác stavia autor na variabilite jazyka žánru a asociatívnosti v rámci výtvarnej techniky – „maľby“ liatím prevažne bielejarby. Nejde tu o premaľbu v ponímaní autorského gesta R. Filu, ani vymazávanie v duchu transcendentna S. Filka. Skôr tu je af-nita k tvorbe P. Bartoša alebo J. Kollera. Ich rané práce s príbuznou estetickou kvalitou riešili ale iný problém – nové pohľadyna pojmy zobrazenia, obrazu, reality a podobne. Dnešná generácia už nemusí riešiť tieto konzekvencie médií. Prešla dostatoč-nými lekciami ich zatracovania, miešania, simulovania a nových návratov ku klasike.Dernerovi nejde o akt vymazávania ako taký. Toto gesto je skôr komentárom k nájdenej všednej a anonymnej predlohe, pričomtieto tematicky triedi (podobne ako O. Laubert). Objavujú sa tu žánre portrétu, skupinový portrét s motívom rodiny, krajina,mesto, motív športu. Pre Dernera reprezentujú čosi ako archetypy pamäti. Kolektívnej, individuálnej, každodennej, vizuálnej(vysokej i masovej) kultúry. Obsahujú historické ponaučenie s poukazom na nepoučiteľnosť (symbolika otáznika, výkričníka,Madony, hviezdy a iných kultúrnych kódov). Miniatúry pracujú paralelne s enoménom výtvarnej ilúzie a s ilúziou reality, ktorúpopierajú akoby narušenou pamäťovou stopou. Osobitú oblasť tvorby Dernera reprezentuje knižný objekt. S reálnou knihoupracuje reliéno-sochárskym štýlom rézovania, ale aj segmentovania či asamblovania s cieľom využiť vrstvy textu, masu knihys „archeologickými“ sondami do ich obsahu. Aj tu pracuje štýlom presahov médií, kedy zásahom dosahuje významovú premenua juxtaponovanie pôvodného materiálu (a významu či zmyslu textu). Napríklad motívy otáznika a výkričníka vrstvené z knižnýchstránok. Výstava Martina Dernera Miniatúry (práce z rokov 2009 – 2012) prináša tri vzájomne previazané, ale mediálne nezávisléoblasti tvorby autora – liate „premaľby“ nájdených otografí, knižné objekty a reliéy s recykláciou ich „zvyškového“ materiálu.Popri hre vizuálneho jazyka ako princípe autorovej tvorby, dominuje zámena, rekolážovanie znakových a obrazových typovs výslednou intertextualitou významu. Štýl, ktorý u Dernera nateraz prevláda, reprezentuje ľahkosť poetickej irónie, miestamis prvkami demýtizácie či dokonca sarkazmu. Táto umelecká stratégia je ale na strane pravdy ako skúsenosti, a na strane životavyjadrujúc jeho neistú povahu.

Alena Vrbanová, október 2012

sponzor_mksr

 



Nie je možné pridávať komentáre.