MARCEL MALIŠ

Marcel Mališ vo svojej tvorbe často reaguje na spoločenské a politické rámce, ktoré definujú našu prítomnosť a nedávnu minulosť. Zaujímajú ho predovšetkým ideológie politických režimov, ich súčasný comeback a jeho podoby v rámci vizuálnej kultúry, autoritárske režimy, ktorých staré tiene naberajú znova ostrejšie obrysy, ako aj mŕtvoly politických myšlienok, o ktorých sme si boli takmer istí, že sú zakopané dostatočne hlboko, ale ktoré sa napriek tomu vracajú s novou silou.

Výstava Koniec srandy v Galérii 19 nadväzuje plynulo na Mališovu jarnú prezentáciu v Station Contemporary Gallery a znovu reflektuje aktuálnu politicko-spoločenskú situáciu.

Spoločným momentom oboch výstav je metafora kubánskeho mramoru, ktorý Mališ chápe ako nenápadný vizuálny pozostatok bývalého režimu, vo veľkom dovážaný do nášho štátu na konci 70. rokov z Kuby v rámci barterovej výmeny. Mališ maliarsky napodobňuje podlahy a obklady z tohto materiálu, ktoré sa dodnes nachádzajú na mnohých verejných budovách. Môžu tak evokovať stenu, časť pomníka alebo ruiny pretrvávajúcich spomienok. Podobný motív vizuálnych pozostatkov bývalého režimu vidí Mališ v sokloch, ktoré často vo svojich dielach maliarsky imituje alebo priamo využíva. Interiérové olejové nátery, ktoré sa používali na vytvorenie sokla a boli známe svojou dlhou dobou schnutia a typickým zápachom, pred-stavujú v jeho diele metaforu nikdy nevyvetranej atmosféry bývalého režimu.

Takmer divadelné pozadie expozície v Galérii 19 tvorí na pásy rozstrihaná monochromatická tlač obrazu Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi, ktorého autorskú repliku vytvoril Mališ v rokoch 2020 a 2021 ako jednu zo súčastí Akcie Zet, organizovanej Slovenskou národnou galériou. Išlo o viacvrstvový projekt, ktorý reflektoval obdobie komunizmu formou prednášok, diskusií a…. Mališovej repliky takmer osemmetrového obrazu, do ktorého bola na miesto oslavovaného diktátora cez projekciu prenesená postava toho, kto práve pred ním stál. Na výstave Koniec srandy sa fragmenty tohto obrazu objavujú v podobe duchov tvoriacich pozadie pre aktuálny spoločenský diskurz, ktorý Mališ svojimi maľbami komentuje.

Vizuálnym headlinerom výstavy, podľa ktorého je aj pomenovaná, je obraz s názvom Koniec srandy. Ide o kópiu obrazu Martina Benku s náz-vom Satira z rokov 1957-58. Práve Benkove obrazy sa už takmer sto rokov nenápadne spolupodieľajú na kreovaní našej národnej identity a za ten čas vytvorili hlboko v našom vedomí sedimenty, ktoré je ťažko odstrániť, pričom ich presahy a zvrátené aktualizácie môžeme sledovať aj v súčasnom politicko-spoločenskom dianí. Mališ, poučený históriou obrazoborectva a jeho aktuálnymi analógiami – napríklad v podobe klimatických aktivistov zo skupiny Letzte Generation, ktorá útočí na ikonické maliarske diela – vie, že fyzický útok na kultúrne hodnoty je (na rozdiel od záberov mŕtvych civilistov, na ktoré sme si už zvykli) pre protivníka najväčšou ranou. Preto kópiu Benkovho obrazu v jasnom geste fyzicky napáda a deštruuje.

A hoci sa môže na prvý pohľad zdať Mališova maliarska kritika spoločenského nastavenia miestami ako provokačne prvoplánová, komunikuje konzistentne s jeho doterajším dielom a vytvára pastiš plný odkazov na iné maliarske diela a autorské rukopisy.

Roman Gajdoš

november 2024

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.