Veronika Šramaty

Väčšina ľudí si myslí, že sa zaobíde bez metafor. Pritom náš pojmový aparát, v rámci ktorého myslíme a teda aj jednáme, má v podstate povahu vžitých metafor. Nie je to však len vecou intelektu, ale aj našou  jednoduchou každodennosťou. Ak je náš  pojmový aparát metaforický, potom spôsob akým myslíme a čo prežívame je aj vecou  vžitých metafor.

Veronika Šramatyová má svoje dve veľké témy —  maľovanie a poéziu. Ako prívrženec možností týchto tém ma to   posúva na hranicu Veronikinej poézie. Nedávno som sa dočítal, že na úrovni kvantovej fyziky, teda v najväčšej hĺbke hmoty, sa ukazuje, že každý zákon symetrie nás privedie k poznaniu o harmónii, ktorá pre mňa  jednoznačne súvisí s pojmom „krásy“, ako napríklad maľovanie a písanie poézie. Umenie Veroniky Šramatyovej podporuje tézu, že modernosť spočíva v tom, čím sa vymyká z tradície. Dokazuje to aj  prekonávanie konvencie avantgardnosti. Pričom mieru tolerancie zvolených slov vyjadruje „momentálnymi pocitmi.“

Umenie je dnes niečím iným, ako tým, za čo sme ho doteraz považovali. Chýba nám terminológia, napríklad často používaný pojem artefakt neobsahuje vo všeobecnosti pojmy ako napríklad, body art, performancia, land art, video art… A tak pojem artefakt stráca svoju predošlú významovosť, pretože umenie nie je  umením len vtedy, ak sa napríklad fotografie  „z výstupu na Mont Everest“ vystavia v galérii.

Metafora je pre väčšinu ľudí súčasť básnického obrazu s prívlastkom dokonalosti. A naopak „chaos“  nastáva vtedy, keď vzniká niečo nové. Znamená to, že umenie potvrdzuje dôveru, teda jeho budúcnosť nie je bez šance  a  obrazy Veroniky Šramatyovej sú toho dôkazom..

V mojom živote sa už často nestretávam s mnohými prekvapeniami. Ale to neznamená, že si moje podvedomie nepestuje víziu  o tom, čo všetko sa  ešte udeje.

Je úžasné vedieť, že je tu ešte veľa krásnych vecí o ktorých jestvovaní nevieme a určite stojí za to ich objavovať.

 

Marián Mudroch, september 2016