ČESKOSLOVENSKO ?!…

 

Rok 2018, rok niekoľkých významných „osmičkových“ výročí – najmä vzniku Československa a Augusta 68 – spustil v celej sfére vedy, kultúry a spoločenského života rad podujatí rôzneho druhu, ktorých hlavným zmyslom malo byť nielen pripomenutie týchto významných dátumov v našich dejinách, ale chceli priniesť aj ich reflexiu či interpretáciu z pohľadu súčasnosti i zažitej historickej skúsenosti. Výstava, ktorú sme v Galérii 19 pripravili k „osmičkovým“ výročiam, je však trochu iného druhu. Ide o výstavu vybraných slovenských umelcov, ktorí začiatky, prvé vzostupy, ale i veľkú časť svojho profesionálneho života prežili v socialistickom Československu. Zažili obdobie politického a kultúrneho uvoľnenia, nádejí a otvárania okien v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia, vstup vojsk v auguste 1968 a potlačenie Pražskej jari, následne dobu ideologickej normalizácie, počas ktorej si museli nájsť nový modus vivendi mimo oficiálnej scény, ale i rozpad republiky, „nežný“ rozvod oboch národov aj vznik nových štátov. Výstava upriamuje pozornosť na to, akým spôsobom sa tieto udalosti – a v rámci toho tiež problematika spojená so spoločnou československou štátnosťou alebo širšie, so životom v socialistickom Československu – dostala do vizuálneho umenia, ako ho títo umelci transponovali do svojich diel. Zámerne sme výber zúžili na diela, v ktorých využívali, resp. interpretovali emblémy, symboly, znaky Československej republiky (štátnu vlajku, jej farby/trikolóru, štátny znak, prezidentský portrét, kartografické zobrazenie spoločnej republiky), a tým reflektovali každý svojím spôsobom spoločný život, jeho politizáciu, verejnú i súkromnú sféru, jej plusy a mínusy, odkazy na dôležité historické udalosti. Naši autori sú ôsmi – uvedení v poradí podľa dátumu narodenia: Stano Filko (1937 – 2015), Jozef Jankovič (1937 – 2017), Július Koller (1939 – 2007), Juraj Meliš (1942 – 2016), Otis Laubert (1946), Rudolf Sikora (1946), Ľubomír Ďurček (1948) a Peter Kalmus (1953). Niektorí z nich už nie sú medzi nami a ich tvorba sa uzavrela, viacerí však stále tvoria a sú aktívni a viditeľní na súčasnej výtvarnej scéne. O všetkých môžeme, bez akéhokoľvek zveličenia, povedať, že patria k významným osobnostiam, ku „klasikom“ slovenskej neoavantgardy druhej polovice 20. storočia.
 
Katarína Bajcurová