Monogramista T.D

Na scénu kulís prináša Monogramista T D myšlienky svojich predstáv, v očakávaní pridelenia „povolení k pobytu“. Čas strávený v otvorenom priestore je vymedzený „kulisami“ textov každodenných udalostí. To nám dáva možnosť vysvetliť jeho rozhodnutie presťahovať sa na Moravu, do Brna.
Idea priestoru, a možno aj zmena osobného presvedčenia, nie je pre Monogramistu vôbec jednoduchá, napriek tomu, alebo práve preto, že je vlastne nevyhnutná. Vynára sa otázka o zmysle tohto počínania. Udelením doložky k pobytu sa totiž na tom takmer nič nezmení – zdanlivo. Všetky naše možnosti a starosti si predsa nesieme so sebou.
Podľa Josepha Kossutha by mali umelci zohrávať v spoločnosti významnejšiu úlohu, ako len vytvárať artefakty, pozostáva z vytvárania významov a nie „len“ z realizovania predmetov, pričom pôjde viac o myšlienky. Ak si v minulosti hľadali ľudia odpovede v náboženstve alebo vo filozofii, v 20. storočí túto úlohu podľa Josepha Kossutha prevzalo umenie. Teda jasné pochopenie umenia a umeleckej tvorby preto, aby sme si mohli zachovať dôstojnosť. Umelecké dielo nestráca štatút estetického objektu a ani sa ním nestáva. Stáva sa svojím dianím príbehom a vo svojom počínaní sme sústredení na tvorbu vlastnej osobnosti.
Uvažovanie Monogramistu T D vyžaduje od nás väčšiu pozornosť ducha, aká sa vyskytuje v našej každodennosti. Umožňuje nám to prežívať všetky „princípy slasti“. Naša snaha byť objektívnymi a všetko objektívne poznávať, nás nezbavuje povinnosti rozlišovať medzi dobrým a zlým. Intelektuálna chamtivosť, citové zvukomalebné spevy, všedné starosti posvätných putovaní v čase vytvárajú iné priestory pre mlčanie na rozhraní svetla a tmy. Napriek tomu sme zodpovední za svoje činy.
Pre nás má cenu hodnota, ktorá nás udržiava pri vedomí. Inak povedané, „nepozeráme sa cez okná, ale takmer vždy len do zrkadla“. Pre umelca je to život tu, alebo niekde inde. V skutočnosti je to miesto nášho pobytu a možné miesto zmeny. Myslieť predsa môže znamenať aj predierať sa k tomu, čo nie je vopred dané, a klásť si otázky o zmysle hodnôt. Život predsa môžeme stráviť kdekoľvek, napríklad aj na Morave, v očakávaní príležitosti vysloviť to, čo nemáme ešte dostatočne premyslené a môže sa stať jedinečným. Nepôjde o stratu pojmu „diela“ (happening, inštalácia, konceptuálne umenie…). Umelecké dielo nestráca štatút estetického objektu, stáva sa dianím – udalosťou, príbehom. Nie je iba pasívnym objektom. Tvorivá činnosť sa nestáva umením len vtedy, keď sa umiestni v galérii alebo v múzeu. „Básnický rozmer, ako ho vidím ja, nie je len v slovách, v zmene, v ozvláštnení, v metafore, je v nepochopiteľnom čase,“ napísal Monogramisrta T D. „Ak je niekto prinútený žiť v diaspóre, môže sa stať, že po dňoch zúfalstva sa pozvoľna zamiluje do vlastnej slabosti.“ „Možná si právě tehdy uvědomil, jak sporné jsou i jiné víry, než je ta naše, víra ve smysl umění,“ napísal Jiří Valoch. Pátos múdrosti môže byť v oslave prekročiteľnosti všetkých umení. Objaviť niečo, čo nám dovolí presiahnuť seba samého, niečo ako „transcendentno v nás“. Nesamostatnosť vecí je závislá od nás a metafory nám môžu „poslúžiť“ aj ako spôsob, ako na otázky odpovedať. Predsa len ten, kto si kladie otázky, má snahu porozumieť. Pôjde výsostne o našu osobnú skúsenosť naplnenú našou erudovanosťou. Autentická tvorivosť prináša do počínania autora správu o našom bytí. Je zdrojom zmyslu nášho počínania.
Entropické princípy v uvažovaní Monogramistu T D, teda miera určitosti pred nastúpením indícii určitých hodnôt, sú v konečnej podobe zreteľne viditeľné. To, čo je nevyhnutne určujúce, nás núti ku koncentrácii a pozornosti, aby sme sa nemohli pomýliť, aby sme zdôraznili prvoradý význam zmyslu. Takýto proces vytvára predpoklady toho, čo môžeme nazvať umením postaveným na hodnotových kritériách. Teda od mentálnych schém k autentickým zážitkom.
V knihe Tvoření v umění výtvarném František Kupka napísal: „Hodnoty jsou modifikované a nemají vždy jen povahu racionálního uvažování, protože jejich původ vychází z hodnot samotné tvorby.“ Platí to aj o Monogramistovi T.D. Hodnoty existujú vedľa seba a nie niekde v neurčitosti. Pritom nemusíme vždy okamžite porozumieť v plnej miere vlastnému úsudku. Ak chceme prijímať alebo interpretovať súčasné umenie, nezaobídeme sa bez poznania súvislostí. Možno sa pri tom zhodneme aj na tom, že je to priestor na získanie budúcich zážitkov. Zdesenie z bezvýznamnosti určené novými problémami sa zmenou miesta pobytu definitívne stráca. V priestore, ktorý si Monogramista T D „nastražil“, je ukryté tajomstvo, alebo správa, ktorú musí tak ako každý z nás pre seba objaviť. Pravda, úspech vôbec nie je istý, ale anagram času nás môže priviesť k riešeniu.
Prečo je to tak, netuším, ale je úžasné to prežívať. Teda nielen myslieť, ale aj snívať. Je to správa z cesty v limitovanom čase, s dôrazom na zvuky ticha.

Marián Mudroch, august 2014