Ladislav Novák

Bratislavská Galéria 19 prichádza v lete s jedným zo svojich tohtoročných výstavných vrcholoch – po Jiřím Valochovi a AdrieneŠimotovej – v auguste a septembri t. r. hostí ďalšieho významného Čecha, Ladislava Nováka, básnika a „kacírskeho surrealistu“, oktorom sa Rudol Fila svojho času vyjadril, že patrí medzi piatich – vôbec najvýznamnejších (vtedy) československých umelcov.Originalitu a jedinečnosť výstavnej kolekcie podtrháva akt, že je zostavená výlučne zo súkromných zbierok z Bratislavy a Brnaa predstavuje verejnosti doteraz zväčša neprezentované a neznáme diela. Sprievodcom a vykladačom Novákovej tvorby jev tomto prípade znalec najpovolanejší: jeho dlhoročný a nadšený obdivovateľ, ako aj neúprosne presný analytik a interprétv jednom – básnik, výtvarník a kurátor Jiří Valoch.Prvýkrát a vlastne aj naposledy som sa s ním stretla v januári roku 1997 v súvislosti s prípravou dvojvýstavy Jiří Kolář – LadislavNovák, ktorú pre Slovenskú národnú galériu v Bratislave zostavil český kurátor žijúci v Nemecku, Arsén Pohribný. Ladislav Novák prišiel na otvorenie osobne, potom, čo prežil ťažkú rodinnú tragédiu, sa zdalo, že znovu našiel zmysel života. Sprevádzaný svojoumúzou Acnavi (v civile lekárkou, ktorá mu pred časom pri vážnych zdravotných ťažkostiach vlastne zachránila život), pred očaminás všetkých, čo sme ho s istým údivom sledovali – možno povedať – sa priam vznášal na krídlach lásky. Priateľsky a ochotne spre-vádzal návštevníkov výstavy a komentoval svoje diela. Kto mohol vtedy tušiť, že mu osud odmeral necelé dva roky života a tvorby.V Bratislave sa cítil evidentne dobre, veď prišiel medzi svojich priateľov, ich okruh začal vznikať a ormovať sa už dávnejšie.Hlavným znalcom, ctiteľom, ale aj umeleckým popularizátorom a propagátorom Novákovho diela bol v Bratislave Rudol Fila,od šesťdesiatych rokov 20. storočia mienkotvorný, medzi študentmi obľúbený a obdivovaný pedagóg Strednej školy umeleckéhopriemyslu, ktorému bolo Novákovo dielo blízke mentálne, duchovne, výtvarne, ľudsky a ostatne aj „geograicky“. Sám pochádzalz Příbrami na Morave, študoval na umeleckej priemyslovke v Brne u proesora Bohdana Lacinu a okruh moravských umeleckých„súbežcov“ mu ostal mimoriadne blízky aj po tom, čo sa po absolutóriu na Vysokej škole výtvarných umení usadil v Bratislave;okrem Ladislava Nováka v Třebíči patrili doň hlavne básnik a literát Ludvík Kundera, ktorý žil v Kunštáte na Morave, brnenskí  výtvarníci Dalibor Chatrný a Jiří Valoch, umelec knihy J. H. Kocman, pôvodným povolaním veterinár. Zaujatie a lásku k Novákovejobrazovej poézii preniesol prirodzene aj na okruh svojich žiakov (oveľa neskôr sa združili vo voľnom výtvarnom zoskupení A-R,Avance-Retard), hlavne však Milana a Kláru Bočkayovcov, Vlada Kordoša, Mariána Mudrocha, Mariána Meška a ďalších.Zo žiakov sa v priebehu sedemdesiatych rokoch stali kolegovia, keď sa viacerí z nich (Bočkay, Kordoš a Mudroch) ako pedagó-govia stretli so svojím bývalým proesorom na ŠUP-ke. Ako spomínali, okolo roku 1974 začali podnikať každoročné „spanilé jazdy“ za majstrom Filom, ktorý letá aj s manželkou Dorotou pravidelne trávil vo svojom moravskom rodisku. Stala sa z tohotradícia, ktorá takmer nepretržite pokračovala dve desaťročia. K „povinným jazdám“ každoročne patrili aj návštevy spomínanýchmoravských priateľov. Medzi nimi mal kľúčové miesto Ladislav Novák; návštevy v jeho milovanom Třebíči neboli len maniestá-ciou umeleckých sympatií a záujmov, ale hlavne intenzívnej medziľudskej vzájomnosti. Od prírody skôr hĺbavý introvert, ales neobyčajným (miestami až „čiernym“) zmyslom pre humor, iróniu a sebairóniu, počas návštev priateľov, ako spomínali pamät-níci, neobyčajne ožíval, pri víne, rozhovoroch o umení, poézii a živote; zvyčajne dochádzalo aj k prehliadke nových prác a skoroneodmysliteľnému obdarovávaniu. Na druhej strane, netreba zabudnúť, že pre každého, kto sa týchto stretnutí zúčastnil – bolanávšteva tohto ostrovčeka duchovnej slobody a nezávislej kreativity v čase totality aj silným vnútorným povzbudením a moti-váciou k tvorbe. Ako na to neskôr spomínal Marián Mudroch: „Ladislav Novák bol bližšie k schopnosti „byť“ ako väčšina z nás.Mal schopnosť prostredníka medzi nami a iným svetom. Tieto spriaznenosti voľbou sme zažívali už pri prvom stretnutí v Třebíči…“Priateľské súznenie našlo odraz aj v inej, organizačno-odbornej rovine. Roku 1994 predstavil Milan Bočkay Novákovo dielo navýstave jeho roasáží v Galérii Palisády pri Škole úžitkového výtvarníctva Josea Vydru v Bratislave, roku 1995 mu v Maľovanomdome v Třebíči bratislavskí priatelia usporiadali výstavu, symbolickú „hommage“ pod názvom A-R Ladislavovi Novákovi, pri tejtopríležitosti vznikol ja album ich prác, ktorý mu k sedemdesiatke venovali. „Korunou“ jeho prezentácie na Slovensku sa určitestala už spomínaná dvojvýstava v Slovenskej národnej galérii, ktorú inicioval vtedajší riaditeľ Juraj Žáry. Rudola Filu viackrátinšpiroval k jasnozrivým a treným umeleckohistorickým výkladom, písali o ňom zasvätení znalci surrealizmu Juraj Mojžiš i AlbertMarenčin.K menu Ladislava Nováka po celý život patril prídomok „z Třebíča“, usadený v malom meste, v dobrovoľnom ústraní provincie,však celým svojím životom a tvorbou dokazoval, že veľké umenie nie je otázkou ani veľkých slov, ani veľkého ormátu a ani veľ-kého mesta; môže vznikať hocikde, ako priama úmera veľkého talentu, sústredenia, zaujatia či vášne… Prijmite, prosím, pozvanie,na návštevu zázračného sveta, ktorý pre svojich priateľov – ale vlastne aj pre nás – zanechal Ladislav Novák.

Katarína Bajcurová, august 2012